Dáždnik ako mikrofón

Dáždnik nás v dňoch 20.9.-22.9. sprevádzal na animačnom kurze v Martine na každom kroku. Ale nevadilo nám to! Dokonca sme zažívali humorné situácie v okamihoch, keď naša triedna (Mgr. M. Koncošová) komentovala každé miestečko, ktoré sme v Martine navštívili. Chrlila na nás jednu informáciu za druhou a my sme museli dávať pozor a počúvať. Vždy držala v ruke dáždnik ako mikrofón, ale vôbec si to vo svojom zápale neuvedomovala. Jej „mikrofonické“ výkony vyvolávali salvy smiechu! Mali sme sa výborne! Tri dni sme naplnili návštevou Slovenskej dediny v Martine, Slovenského národného múzea v Martine, Múzea M. Benku, Matice slovenskej. Kontakty našich učiteliek s učiteľmi Evanjelického gymnázia v Martine nám pomohli k tomu, že sme sa dostali aj do priestorov jedného z troch prvých slovenských gymnázií (Martin, Kláštor pod Znievom a Revúca) a do kostola, ktorý danému gymnáziu prislúcha. Obe budovy stoja na Memorandovom námestí v Martine, ktoré patrí medzi vzácne námestia v meste Martin i v rámci Slovenskej republiky. Odohrali sa tu významné udalosti v roku 1861 – prijatie Memoranda národa slovenského. Ani dážď „neukecal“ naše učiteľky, aby nám odpustili návštevu Národného cintorína. Poctivo sme hľadali hroby významných osobností nášho národa a pri každom sme počúvali o ich živote a činnosti (triednej „mikrofón“ opäť v hlavnej úlohe). Najdlhšie sme hľadali hrob E. M. Šoltésovej, ktorý napokon objavila Ing. J. Rosiarová Hlásková. Blahoželáme, p. učiteľka! Tentokrát sa ale na náš účet bavila naša triedna. Ďakujeme, triedna!
Asi najväčším zážitkom bola pre nás návšteva divadelného predstavenia Úklady a láska. Výborné herecké výkony, zaujímavá téma, vynikajúce herecké obsadenie v nás zanechali silný dojem. Naše zážitky boli umocnené nádherným ubytovaním v centre Martina. Mrzí nás len to, že sme napokon mali málo času. V Martine je toľko pamiatok a zaujímavých miest, že tri dni na návštevu mesta nestačia.

Tretiaci (odbor manažment regionálneho cestovného ruchu)